Roberto Carlos: Jeden dobrý život

Roberto Carlos: Jeden dobrý život

| Aktuality | olinho

Mám v mojom dome jednu fotku o jednej výnimočnej a nezabudnuteľnej udalosti.

Vznikla v lete 1996, keď ma Real Madrid kúpil z Interu Miláno. Predtým som nikdy v Madride nebol. Mal som 23 rokov. Keď moje lietadlo pristálo, nešiel som si pozrieť, kde budem bývať. Nešiel som si pozrieť ani Santiago Bernabéu, najkrajší štadión na svete.

Nie. Spolu s novinármi som išiel najprv na Cibeles.

Predtým som to námestie videl iba na obrázku, ale vedel som, že je to špeciálne miesto. V jej strede je fontána so sochou bohyne. Okolo nej sú obrovské budovy ako Banco de España a Palacio de Cibeles. Z námestia sa dostaneš do centra mesta, do parku Retiro, k múzeu Prado alebo na Paseo de la Castellanáre, kde nájdeš aj Bernabéu. Pre obyvateľov Madridu je Cibeles ikonickým miesto v meste.

Pre futbalových fanúšikov má toto miesto špeciálny význam. Práve na Cibeles oslavuje svoje trofeje Real Madrid a tiež španielska reprezentácia.

Teda to, že som najprv z letiska išiel práve sem bolo trocha ako keď som bol prvýkrát v Rio de Janeiro a moja prvá cesta bola k soche Krista. Bol som veľmi nervózny. A práve vtedy novinári urobili tú fotku.

Keď sa na tú fotku pozriem, zamyslím sa nad tým, že to bol začiatok mojej šialenej cesty v Reale Madrid. Tú fotku mám stále doma. A môj domov je stále v Madride, kde pracujem pre Real Madrid ako riaditeľ pre medzinárodné vzťahy. Momentálne však ako mnohí iní, nemôžem ísť do práce. Za uplynulý mesiac som môj domov opustil dvakrát, keď som išiel do obchodu. Zbláznim sa z toho, že musím byť celý deň doma. Ale momentálne je to tá správna vec.

Keď som dvakrát opustil môj domov, poobzeral som sa na ulici a takmer som nespoznal toto mesto. Ak je v Madride jeden normálny deň, vidíš starších ľudí prechádzať sa na slniečku, deti pobehujú, rodiny či priatelia sedia pred barmi či reštauráciami. Ak chceš od života hocičo, v Madride to nájdeš: slnko, šport, kultúra, nočný život, jedlo...hlavne to jedlo! Je to úplne iný svet. Tu žijúci ľudia veľmi dobre vedia, ako si užívať život. Vedia, ako žiť jeden dobrý život, chápeš?

Ale teraz sa to skončilo. Ulice sú úplne prázdne. 

Nikdy som nevidel takýto Madrid.

Mňa osobne vírus nezasiahol. Moja rodina a ja sme zdraví. Ale veľmi ľutujem rodiny, ktoré stratili svojho blízkeho. Poznám niekoľko takýchto ľudí. Ako už viete, vírus nám zobral aj Lorenza Sanza, bývalého prezidenta Realu Madrid. Bol to človek, ktorý ma priniesol do Realu Madrid. Mal 76 rokov. Keď som počul, že sa nakazil, modlil som sa, aby sa uzdravil. Ale viem, že už nejaký čas bol chorý a vírus bol jeden z vecí, ktorý ho zobral od nás.

Spomienka Lorenza Sanza však na mojej tvári vyčarí úsmev. Bol prezidentom, ale bol aj fanúšikom. Žil pre Real Madrid. Vždy sa zúčastnil všetkého, často bol v šatni. Keď sme remizovali alebo prehrali, nechal nás na pokoji. Ale keď sme vyhrali trofej, prišiel k nám a objal nás. Veľmi sme ho mali radi za to, akým človekom bol, pre jeho optimizmus a pre všetko, čo urobil pre madridismo. Bol ako našim otcom.

Boli sme v kontakte každý deň. Vždy mi poradil. Nikdy som ho nevedel volať Lorenzo Sanz, aj keby som chcel, nešlo by to. Pre mňa to bol vždy Pán prezident alebo Presi.

Vždy som mu hovoril "hey Presi, ako sa máte?"

On sa vždy usmial a objal ma.

Keď som prišiel, Lorenzo bol na čele klubu asi polrok. Potom ako som podpísal zmluvu, všetko sa odohralo veľmi rýchlo. Pamätám sa, že pri mojom debute na ihrisku Deportiva som skóroval. Pamätám sa aj na moment, keď som bol prvýkrát na Bernabéu pred 80 000 divákmi.

Hovoril som si, čo tu robím? Čo bude, ak urobím chybu?

Kamoš, bolo to strašidelné.

Ale bol to jeden z mojich najkrajších dní v živote.

Po nejakom čase som si zvykol na tlak, ktorý je v Reale Madrid. Ale boli momenty, keď sa roztriasli nohy aj tým najväčším profíkom. Dva roky po mojom príchode sme hrali finále Ligy majstrov proti Juventusu. Ako vieme, už vtedy mal Real Madrid na konte najviac trofejí v Lige majstrov ako aj teraz, ale vtedy sme mali za sebou 32 rokov bez trofeje Ligy majstrov. V tej sezóne sme sa v lige trápili. Juventus sa dostal do finále tretíkrát za sebou. Neboli sme favoritmi.

Noc pred finále nikto nevedel zaspať. Normálne sme išli spať o desiatej, ale v tú noc sme ešte o štvrtej ráno sedeli v lobby hotela a rozprávali sme si príhody. Nebáli sme sa, ale mali sme obrovský rešpekt z Juventusu. Nevedeli sme sa dočkať zápasu.

Hrali sme veľmi dobre. Juventus mal veľa šancí, ale vyhrali sme 1-0. Zápas sme vyhrali nielen vďaka našim schopnostiam, ale aj našej motivácii. Chceli sme to viac ako oni.

Potom sme išli na Cibeles. Na uliciach bolo možno stotisíc ľudí, všetci v bielom, mávali šálmi, spievali, oslavovali. Na tú noc nikdy nezabudnem.

Ak by som si mal vybrať jeden obľúbený moment v Reale Madrid, tak by to bolo toto víťazstvo.

Čím ďalej si v Madride, tým lepšie pochopíš to, čo tento klub znamená pre ľudí. Nielen v meste, ale v celom Španielsku a na celom svete. Nezáležalo, kde sme boli, všade sme mali fanúšikov. Nezáležalo na to, či išlo o Clásico alebo sme hrali pohárový zápas proti malému klubu, Bernabéu sa vždy zaplnilo. Ľudia milovali tento klub preto, prečo som prišiel sem aj ja: prestíž, fanúšikovská základňa, trofeje v Lige majstrov. A šanca naďalej písať históriu tohto klubu.

S kľudným svedomím môžem povedať, že éra Galacticos, ktorá sa začala okolo roku 2000 bola špeciálna nielen pre fanúšikov. Bolo úžasné byť súčasťou toho mužstva ako hráč. Sadol som si v šatni, pozrel som sa okolo seba a videl som víťaza Zlatej lopty, španielskeho hráča roku, najlepšieho strelca ligy, najlepšieho brankára na svete...Byť v takomto prostredí bolo špeciálne. Niekedy som len sedel na mojom mieste a rozmýšľal som o tom, odkiaľ som prišiel a kde som sa dostal. Bol som pyšný. Nikdy nevieš, kam to môžeš v živote dosiahnuť.

Ligu majstrov sme vyhrali ešte dvakrát, v rokoch 2000 a 2002. Predsa si nedokážem spomenúť na každý detail. Keď hráš v klube ako Madrid, vždy sa sústredíš na súčasnosť, keďže všetko je veľmi intenzívne. Šprinty, hlavičky, obranné zákroky, tréningy, cesty na zápasy vonku, hotely. Víťazstvá a prehry.

Až keď som opustil Real Madrid, až vtedy som si uvedomil, čo všetko som dosiahol.

Môj posledný zápas sa uskutočnil 17. júna 2007. Posledný zápas sezóny, na Bernabéu sme hostili Mallorcu. Na čele sme mali rovnaký počet bodov ako Barcelona, ktorá hrala proti Gimnástic. Vedeli sme, že ak vyhráme, budeme majstrami vďaka vzájomným zápasom, ktoré sme mali lepšie. Rýchlo sme dostali gól, ale v druhom polčase sme to otočili a vyhrali 3-1. Bolo to úžasné víťazstvo.

Čo si ale najviac pamätám z toho dňa bolo to, ako sa ku mne ľudia správali. Všetci vedeli, že to bude môj rozlúčkový zápas. Rovnako vtedy sa lúčil aj David Beckham. Keď sme vyšli z hotelu a išli na štadión, ľudia boli veľmi láskaví. Mal som pocit, ako by som mal narodeniny, chápete? Všetci nám želali len to najlepšie, posielali nám objatia a bozky. Hovorili nám veci ako "veľa šťastia" alebo "máme vás radi".

"Vráť sa čo najskôr!"

Vtedy som si uvedomil, čo všetko som urobil pre tento klub.

Vtedy som si uvedomil, ako veľmi ma ľudia majú radi.

Bol to jeden z mojich najviac emotívnych dní v živote. Bol to pekný príklad aj toho, akí sú ľudia tu láskaví a s akou vášňou žijú svoj život.

Aj to jeden z dôvodov, prečo ma súčasná situácia napĺňa smútkom.

Chcel by som ľudí žijúcich v Madride, ale aj všade vo svete povzbudiť slovami, aby boli optimistickí. Mojou filozofiou bolo vždy to, aby som sa snažil každý problém riešiť s úsmevom. Do budúcna sa pozerajme so vztýčenou hlavou. Verte v samých seba. Buďte trpezliví. Zostaňte pokojní. A snažte sa pomôcť ostatným.

Táto pandémia priniesla aj pozitívne veci. Uvedomili sme si, že všetci sme ľudia, všetci sme rovnako zraniteľní. Uvedomili sme si, že rodina je veľmi dôležitá, že priatelia sú veľmi dôležití, potrebujeme sa navzájom. Uvedomili sme si, že jedno milé slovo alebo jeden videohovor znamená pre niekoho veľa.

Teraz musíme všetci spolupracovať. Tým, že zostaneme doma, spolu bojujeme s vírusom a veci sa tak môžu čo najskôr vrátiť do starých koľají. Ako všetkým, aj mne veľmi chýba futbal a neviem sa dočakť momentu, keď sa Real Madrid znovu vráti na Cibeles s ďalšou trofejou.

Teraz ale chcem iba to, aby sa ľudia mohli vrátiť na ulice.

Toto je víťazstvo, pre ktoré bojujeme všetci.

Zdroj: PlayersTribune

Komentáře

Superreal
Superreal (upraveno: )

Roberto Carlos a Ronaldo Nazário jsou hráči, díky nimž jsem se jako malý kluk začal zajímat o fotbal. To oni mě - tělem i duší hokejistu, a to tehdá, nyní a navždy - přivedli i k fotbalu a ukázali mi jeho krásu. RC3 a R9 thinking ...... taková dvojice se jen tak nevidí! Natož v jednom dresu. adoring

El Gato con Botas
El Gato con Botas

Jooo R9... Být v té době sociální sítě, je z něj ještě větší legenda... RC3+R9+jen tak nevidí... Spustu let byli spolu... všude biggrin

Madridista3
Madridista3 (upraveno: )

už si to nepamatuju presne, ale byl jsem malej špunt a s tatou jsem se divali v televizi na fotbal a myslim že hral real z bayernem mnichov, jako prvni co me učarovalo byli ty sněhově bílé dresy realu, a potom jeden holohlavej obrance, kterej měl neskutečnou střelu... no a od téé doby už to šlo samo, a byla to láska na první pohled až dodnes ... takže taky díky RC3 jsem se zamiloval smooth adoring real4

Mateusz
Mateusz (upraveno: )

OT: pro někoho z redakce, hodláte sem dát dlouhý rozhovor s Calderónem, který udělal před 2 dny? Mluví tam o hodně věcech z klubu i z minulosti. Na RM.pl vyšla taky skvělá série článků o La Quinta del Buitre, legendární pětce odchovanců, kteří s Realem Madrid v 80. letech úplně dominovala španělskému fotbalu.. Pokud chcete, můžu pro vás občas nějakou zajímavost přeložit, třeba zrovna tohle.

Milánek
Milánek

Budeme moc rádi, povolil jsem ti práva, jen se znovu přihlas wink

Mateusz
Mateusz

No ty kraso, to slo hodne rychle. Cekal jsem spis, ze bych to posilal ve wordu, a ne ze hned dostanu prava lol smile to neni nutne urcite

Milánek
Milánek

Není čas ztrácet čas... wink biggrin

Mateusz
Mateusz

smile tak dík za důveru! hat

Milánek
Milánek

Já děkuji za pomoc wink

Doczizou
Doczizou

Moc hezky se to čte mistře hat

Zobinho
Zobinho

OT: jinak byl nový rozhovor s Moratou, kde řekl, že snil, že bude hrát na Calderónu a když tam hrál za Real, tak bohužel ve špatných barvách.... No jo Alváro moc pěkný

Real Siempre
Real Siempre (upraveno: )

Vcera jsem to cetl a... co uz s nim ten je definitivne ztraceny, skoro ho chudaka nekdo nutil navleci si jiny dres…

Madridista3
Madridista3

pánove sorry ale ten kluk je fakt krysa ...

Mateusz
Mateusz

Si pamatuju jak nam rozhodl jeste snad za mourinha zapas a libal znak.. rolleyes on se po tom prestupu hezky vybarvil. Kdyby sel hrat nekam jinam, urcite rekne, ze to byl taky jeho sen

Zobinho
Zobinho

Joo a na oslavě LM měl kolem sebe vlajku RM, ale toho asi donutil třeba agent no...

Zobinho
Zobinho

To souhlasím, ale pořád bych měl mít úctu i ke klubům, kteří mě koupili a věřili mi. A ne takové kecy.. Ale chápu no, nemůže hrát v Realu a je možná naštvaný (což se moc nedivím, když tu byl a je pořád naše nejlepší 9 na světě, která nesleze ze hřiště), ale pořád bych měl zachovat nějakou korektnost.

Santos Trinidad
Santos Trinidad

biggrin Můj milovaný Tom a Jerry, akorát škoda, že realita není ani zdaleka tak přívětivá, přeci jen Barcelona nás v lize bohužel většinu času řezala i s Crisem a to předání žezla Hazardovi se zatím taky moc nepovedlo unsure

Real Siempre
Real Siempre

Byt madridista taky neni pro kazdeho, Alvaro...

Dantes
Dantes

Ten neví co je být Madridista...

Pro psaní komentářů se prosím přihlašte.